Okolie hradu

*nateraz je spokojna s Tanjinou odpovedou, uvidi postupom casu, ako sa to vyvinie* Nie, zatial netusim co budem robit, ale ja nastastie mam ten luxus, ze si mozem dovolit trochu dlhsie rozmyslat... *zamrmle potichucky, pride jej luto tanji, ze nema rodicov, ktori by jej v tejto situacii pomohli. mat 17, skoncit skolu a nevediet, co dalej so zivotom je dost fail. Aj ked na najblizsie obdobie ma urcite aspon ona o pracu postarane, momentalne ju totiz tvoria treningy. A co dalej, to sa este uvidi* Uvidim, ci sa nieco naskytne, mam take blbe tusenie, ze otec sa mi bude snazit nieco podhodit... *kyslo sa zatvari* Ale to budem riesit az ked to bude aktualne...

*zachyti divny ton v jej hlase i tych myslienkach, tore nestrazi* len ma, prosim ta, nelutuj *vrhnena nu skaredy pohlad* radsej rozmyslaj, cim zabijes cas. a ci to co ti ponukne otec bude za to stat. mala som za to, ze si radsej robis po svojom *uskrnie sa. ked je unavena, vzdy je trosku neprijemna* akokolvek, *postavi sa - absolutne zbytocne gesto* opustam ta. umieram od vycerpanosti a zajtra musim zacat vybavovat veci, inak ma vykopnu z intraku. takze, dobru noc, vidime sa *s usmevom a pozdravom venovany mSai sa rozsype a vsiakne do zeme, so zamienkou vysypat sa z kvetinaca vo svojej izbe na parapete. a mozno to tentokrat ta kvetina aj prezije..*

*zdvihne obidve ruky do vzduchu, akoby sa branila a kruti hlavou, ze ju lutovat nebude. V dalsej chvili sleduje kamaratkino rozsypanie sa a odchod. Povzdychne si, este niekolko minut sedi na brehu, hladiac na pohybujucu sa hladinu a uvazuje. Vlastne doteraz neuvazovala o svojej buducnosti, akosi podvedome to stale oddalovala. Lenze uz nie je male dievcatko, o ktore sa stale otecko postara. Momentalne si viac ako kedykolvek uvedomuje, ze aj jej otec je zranitelny a nie je ziaden superhrdina. Znova si stazka povzdychne, na dnes vecer uz zatrhne svoje myslienky, zatvori oci a roztecie sa na mlacku. Ta sa zacne pomalicky zlievat smerom k jazeru a o chvilku v nom uz uplne splynie. Takto premenena na vodu vobec neciti chlad a pusti sa cestovat domov*