Sunrise restaurant

*pozera nanho, kym rozprava o svojej rodine a aj by chcela nieco povedat, no vsetky slova, ktore ju napadnu jej vyzneju v hlave strasne lacno a neprimerane. Tak je radsej ticho a sleduje ho, ako plati... pravdepodobne z penazi, ktore si mal odlozit pre rodicov. Pichne ju pocit viny a kym ho sleduje kracat k nej, rozmysla, akoby mu mohla pomoct. Ona sama nic nezmoze, ale mozno keby sa spytala otca, nieco by vedel vymysliet. Lenze zasa na druhejs trane, Adrien by to asi len tak lahko neprekusol, je prilis nezavisly. NO kazdopadne, ona nieco vymysli... aspon ma nieco, cim si zamestna hlavu, aby nemusela mysliet na zle spomienky, na ktore mysliet nechce. Postavi sa, prijme ponukane rameno a zavesi sa don* Mozeme ist k nam na zahradu? *opyta sa potichu. Chcela by sa prejst po nejakom parku alebo lese, alebo niekde v prirode, ale prilis sa boji... a o zahrade u nich doma vie, ze ju otec zabezpecil, takze by sa im nic nemalo stat. Nie, ze by Adrienovi neverila, ale vnutorny pocit ju stale prenasleduje*

mozme ist kamkolvek, chéri. *odveti jej ked vyjdu z restauracie* aj chces zase po mne hadzat noze?*spyta sa pobavene, po par metroch zastane a objime ju okolo pasa, pritahujuc si ju k sebe*lebo ak ano.. tak ma musis najprv presvedcit*nadvihne jedno obocie, skloni sa k nej a pobozka ju. bojuje so sebou, sekundu po sekunde, vie, ze tu nemozu stat len tak v strede chodnika naveky, na druhej strane on chce, aby mohli stat v strede chodnika naveky... odtiahne sa od nej, smutne na nu pozerajuc. on sa od nej nechce odtahovat.. nenavidi svoje podvedomie. stale ju drziac v naruci sa pootoci, odmiestnujuc sa pred ich dom. je si isty, ze teraz sa na zahradu premiestnovanim nedostane, Joshua urcite este vylepsil uz povodnu perfektnu ochranu ich domu*

*miluje, ked ju tak vola. A ten jeho uzasny prizvuk... ked ju chyti do narucia, ma pocit, ze sa roztopi. Zasa. Po jeho otazke sa uskrnie a pozrie nanho, tvariac sa, ze nad nou rozmysla * Hmmm... dnes si posluchal, takze si dame od nozov pauzu. Ale mozem to rozhodnutie kedykolvek zmenit. *zmurkne nanho, nechava si zadne dvierka, ved sa moze stat hocico. A na druhej strane, celkom sa paci aj predstava, ze by ho mala presviedcat* Aj tak vies, ze by som ta netrafila... umyselne... *doda provokacne, ked sa od nej na chvilocku odtiahne a zahladi sa do jeho nadhernych oci, ma pocit, ze sa v nich utopi. Pritisne sa k nemu blizsie, oblapi ho obidvoma rukami okolo pasa ocakavajuc, ze sa v dalsej chvili objavi pred ich domom. Pre istotu teda zabori tvar do jeho hrude, ak by sa nahodou premiestnil niekam na ulicu, odkial ju zhrabol ten smradlavy skunk. Nastastastie sa zjavia celkom blizko pri branicke, takze ho chyti za ruku, prebehne s nim po chodnicku veducom k domu a ruku prilozi na vchodove dver. Dufa, ze to bude fungovat, zvycajne si odomykala prutikom, no ten momentalne nema. Nastastie sa dvere otvoria a ona ho uz v dalsej chvili taha dnu, aby za nimi mohla pekne krasne zabuchnut*